Dožiť sa vysokého veku, byť produktívnejší, zdravší a v celkovej pohode. Kto z nás by nechcel takto žiť? Dobrou správou je, že podobný život sa dá dosiahnuť a pomôcť nám môže aj kryoterapia. Za všetkým však stojí biohacking, umenie a veda o zlepšovaní ľudskej bytosti.

Pokiaľ o spomínanom Biohackingu počujete prvýkrát, nemusíte mať obavy. Biohacking nijako nesúvisí s genetickou modifikáciou ľudí, ani s ničím podobným. Využíva iba najnovšie poznatky vedy a pokročilé technológie na zlepšenie zdravia, výživy, zvýšenie produktivity a energie, kvality spánku a celkovej pohody.

Samotný termín biohacking býva spájaný s podnikateľom Davom Aspreyom, zakladateľom spoločnosti Bulletproof Nutrition. Ten už vo svojej tridsiatke trpel nadváhou a mal nábeh na infarkt alebo mozgovú porážku. Potom však v jeho živote nastal zlom a stal sa biohackerom.

Biohacking versus bodyhacking

Tieto dva termíny sa zvyknú zamieňať, hoci samozrejme ide o dve odlišné veci. Bodyhacking je obvykle spájaný s modernými technológiami, ktoré sledujú životné funkcie človeka – tep srdca, počet prejdených krokov alebo dĺžku spánku. Ide teda o skôr technokratický prístup, ktorý je založený na množstve dát. Mimo pozornosti bodyhackingu je napríklad ľudská myseľ, zlepšovanie kognitívnych funkcií a podobne.

Naopak biohacking sa v niektorých oblastiach zaoberá výhrade duševnou oblasťou. Fyzickú stránku teda necháva na druhej koľaji. Všetko totiž záleží od samotného biohackera, čomu sa v rámci svojho sebarozvoja bude venovať.

V súvislosti s biohackingom bývajú častokrát spájané tieto oblasti.

Zvyšovanie strednej dĺžky života

Zvyšovanie strednej dĺžky života úzko súvisí s niekoľkými pozitívnymi návykmi. Ide predovšetkým o stravu bohatú na živiny prijímané v prirodzenej forme. Teda veľa tepelne neupravenej zeleniny a ovocia. Samozrejmosťou by mal byť úplný zákaz fajčenia, striedma alebo žiadna konzumácia alkoholu a pravidelné cvičenie. Pomerne často sa zabúda aj na kvalitný aspoň osem hodinový spánok.

Nootropické doplnky

Nootropické doplnky sú látky na syntetickej alebo prírodnej báze. Existuje niekoľko rôznych typov a zväčša pomáhajú udržať človeka v bdelom stave a plného energie. Pokročilejšie verzie nootropík pomáhajú aj zlepšiť kognitívne schopnosti, znížiť hladinu stresu a prispievajú k celkovej pohode.

Kryoterapia

Kryoterapia je liečba nízkou teplotou. Podľa biohackerov je možné náhlym a výrazným podchladením organizmu dosiahnuť zvýšenie metabolizmu tela a dokonca liečiť určité ochorenia. Profesionálna kryoterapia však musí byť pod dohľadom odborníkov. Popri výhodám sa tento proces môže nebezpečne zvrtnúť a môže mať vedľajšie účinky.

Pomerne bezpečnú formu kryoterapie predstavujú napríklad studené sprchy. Podľa Dave Aspreya na dosiahnutie pozitívnych účinkov dokonca stačí pod studenou sprchou vydržať iba desať sekúnd. Podobné otužovanie však treba robiť na pravidelnej dennej báze. Zakladateľ Bulletproof Nutrition ďalej tvrdí, že po niekoľkých dňoch si zvyknete a budete môcť čas pod studenou tečúcou vodou navyšovať.

Za pomyselného súrodenca kryoterapie môžeme považovať klasické otužovanie, ktorému sa venujú mnohí aj na Slovensku.

Prerušovaný pôst

Prerušovaný pôst si získava čoraz väčšiu popularitu vo svete. Vychádza z toho, že ešte pred 50 rokmi ľudia aj vo vyspelých krajinách ako je USA zvykli jesť iba trikrát za deň. V súčasnosti je to šesť a viac. Na to náš organizmus nie je zvyknutý, ani stavaný.

Tisíce rokov totiž boli ľudia zvyknutí na pocit hladu. Nie vždy bolo možné sa zasýtiť, kedykoľvek mal človek prázdny žalúdok. Systém, akým žije vyspelá časť sveta teda nie je zdravý. Neustály príjem potravy zaťažuje organizmus. Okrem iného udržuje napríklad vysokú hladinu inzulínu v krvi. Takýto stav vedie z dlhodobého hľadiska k tzv. inzulínovej intolerancii, ktorý má následne na svedomí napríklad Diabetes typu 2.

Prerušovaný pôst má podobnej situácii zabrániť jednoducho tým, že človek strieda obdobie, kedy prijíma potravu a kedy drží pôst. Zvyčajne je to kombinácia 16:8. Teda 16 hodinový pôst a 8 hodín na jedenie.

Dopamínový pôst

Dopamínový pôst má za cieľ dočasne obmedziť vplyvy, ktoré v tele generujú dopamín. Ide napríklad o čas strávený na sociálnych sieťach, počúvanie hudby, hranie hier a podobne. Stále však ide pomerne mladú metódu, ktorá sa prvýkrát objavila v novembri 2018. O tom ako a či vôbec vplýva na ľudský organizmus nám stále chýbajú dôveryhodné informácie.

Osteogénne stroje

Asi najšpičkovejšou technológiou v oblasti biohackingu sú osteogénne stroje. Cvičením na týchto strojoch dochádza k zvyšovaniu hustoty kostí. Celá podstata osteogénnych strojov vychádza z rovnomennej teórie. Tá tvrdí, že na to, aby došlo k spevneniu kostí, musí byť telo zaťažené štvornásobkom svojej hmotnosti.

Pri cvičení na osteogénnych strojoch dochádza presne k takémuto nárazovému zaťaženiu, ktoré trvá od pár sekúnd po niekoľko minút (nie viac ako desať). Za takýto krátky čas by mal človek dosiahnuť rovnaký výsledok, ako pri niekoľko hodinovom cvičení v posilňovni.

Dlhovekosť

Jedným z cieľov biohackingu je výrazné predĺženie života človeka. Dosiahnuť ju chcú pomocou zdravej stravy, redukcii stresu, pravidelného cvičenia, prerušovaného pôstu, meditácií a pravidelného spánku. Mohlo by sa zdať, že ide o utópiu. Avšak už dnes sa odborníci zhodujú na tom, že pri správnej životospráve by ľudia mohli žiť aj tisíc rokov.

Pomôcť im v tom má aj látka fisetín, ktorá sa prirodzene nachádza v niektorých druhoch ovocia a zeleniny. Tá dokáže obmedziť negatívne účinky poškodených buniek v tele, prípadne ich úplne zničiť. V prirodzenej forme sa fisetín síce nenachádza v dostatočnej koncentrácii, aby mohol liečiť. Dokážeme ho však extrahovať a v koncentrovanej forme podávať napríklad v rámci výživových doplnkov.

Hektická a rýchla doba v ktorej žijeme kladie čoraz väčšie nároky na človeka ako takého. A to je dôvod, prečo o biohackingu budeme počuť čoraz viac. Poskytuje totiž cestu, ako byť lepším, produktívnejším a napriek zložitým situáciám aj pokojnejším a zdravším.