Kofeín človek pozná už tisíce rokov. Už v dobe kamennej ľudia zistili, že žuvaním semien a listov určitých rastlín majú viac energie a nie sú toľko unavení. Prešla dlhá doba, kým sa zistilo, že účinok kofeínu sa zvýši, ak sa dané rastliny alebo semená zalejú horúcou vodou. Existuje mnoho verzií, ako ľudstvo objavilo kávu. Prvé reálne zmienky o tomto povzbudivom nápoji pochádzajú z 9. storočia z Etiópie.

Do Európy sa káva rozšírila až v 17. storočí a veľmi rýchlo sa stala dôležitou súčasťou spoločenského života. Tento stav pretrváva dodnes.

Kde sa berie kofeín?

Čistý kofeín je biela kryštalická látka horkej chuti. Nachádza sa v listoch, semenách a plodoch najmenej 63 rastlín. Medzi najznámejšie patria zrná Kávovníka arabského (Coffea arabica), bôby Kakaovníka pravého (Theobroma cacao), list Čajovníka čínskeho (Camellia sinensis) a semená Paulínie nápojovej (Paullinia cupana) nazývanej tiež Guarana.

Najvyššiu koncentráciu kofeínu nájdeme práve v Guarane (3-8%). Po nej nasleduje káva s obsahom kofeínu zhruba 1 – 2%. Výsledná koncentrácia sa líši podľa druhu kávovníka aj spôsobu spracovania. Vo všeobecnosti platí, že čím dlhšie je káva pražená, tým je v nej menej kofeínu.

Po Guarane a káve sú tretie v poradí listy Čajovníka čínskeho. Aj tu záleží koncentrácia kofeínu od konkrétnej rastliny a spôsobu pestovania. Ešte menší obsah majú plody Kakaovníka pravého.

Kofeín sa okrem prirodzeného výskytu v rastlinách extrahuje a pridáva sa do energetických nápojov, sladených limonád a dokonca aj do mydiel a šampónov. Zároveň sa predáva vo forme kofeínových tabliet ako výživový doplnok.

Pozitívne účinky kofeínu na ľudské telo

Po požití sa kofeín vstrebe v priebehu 30 – 45 minút. Následne nastupuje jeho účinok. Ten funguje tak, že v mozgu potláča Adenozín. Ide o látku, ktorú produkuje telo, keď začína byť unavené. Adenozín znižuje bdelosť a spúšťa procesy vyvolávajúce spánok.

Kofeín nakopne váš mozog aj telo

Existuje niekoľko výskumov, ktoré sa venujú pôsobeniu kofeínu na mozog. Viacero z nich potvrdilo, že ide o stimulant centrálneho nervového systému. Výsledkom činnosti kofeínu sú zlepšené mentálne schopnosti, predovšetkým pozornosť, ostražitosť a koncentrácia. Podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín na dosiahnutie tohto stavu stačí už 75 mg kofeínu, teda zhruba jedna šálka kávy.

Kofeín však nepôsobí len na mozog, ale zvyšuje aj fyzický výkon. Túto jeho vlastnosť využívajú najmä vytrvalostní športovci. Zvyšuje totiž využitie tukov ako zdroja energie. Je to spôsobené tým, že kofeín stimuluje produkciu adrenalínu, ktorý urýchľuje uvoľňovanie mastných kyselín do krvi. Tie sú potom ako energetický zdroj dostupnejšie pre svaly.

Zároveň pomáha zrýchľovať tep, vďaka čomu je celé telo lepšie okysličené. Lepšia cirkulácia krvi je spôsobená aj tým, že kofeín pomáha rozširovať cievy, stimuluje srdce aj pľúca.

Pôsobenie kofeínu a kávy na vysoký krvný tlak

Okrem svojich pozitívnych vplyvov na ľudské zdravie, dokáže v niektorých prípadoch pôsobiť kofeín aj negatívne. Ide však zväčša o prípady, kedy je človek buď na kofeín citlivejší alebo ho denne príjme príliš veľa.

Nadmerné dávky kofeínu môžu spôsobovať:

• úzkosť – výskumy naznačujú, že abnormálne dávky kofeínu spôsobuje až dvojnásobné množstvo stresových hormónov.
• nespavosť – príliš vysoké dávky kofeínu môžu viesť k problémom so spánkom. Aj napriek tomu, že človek zaspí, jeho spánok je nekvalitný a často prerušovaný.
• problémy s tráviacou sústavou – prejavuje sa pálením záhy. Pri dlhšom užívaní môže viesť až k žalúdočným vredom.
• zvýšené riziko srdcovo cievnych chorôb – nadmerné a dlhodobé zrýchľovanie srdečného tepu môže spôsobiť infarkt.
• problémy s obličkami – kofeín pôsobí ako diuretikum, teda zvyšuje vylučovanie moču z tela. Prílišným požívaním kofeínu sú príliš zaťažené obličky, čo neraz vedie k ich poškodeniu.
• vysoký krvný tlak – nadmerné pitie kávy alebo iného kofeínového nápoja môže zvýšiť krvný tlak až na 2 – 3 hodiny.

Aká je denná dávka kofeínu?

Pre zdravého človeka sa odporúča denne prijať v rozmedzí od 200 – 300 mg kofeínu. Ide teda o dve až štyri šálky kávy denne. Presnejšie čísla hovoria o 4 – 6 mg kofeínu na kilogram hmotnosti človeka.

Poznáte vedľajšie účinky kofeínu?

Pravidelné prijímanie kofeínu časom spôsobí, že si telo na túto dávku zvykne. Preto prestáva mať rovnaké účinky, ako keď si človek dal kávu prvýkrát. Preto sa odporúča príjem kofeínu obmieňať a z času na čas vynechať úplne. Napríklad počas víkendov, kedy človek nepotrebuje byť toľko výkonný.

V prípade požívania pravidelného množstva prijatého kofeínu hrozí možnosť závislosti. Ide totiž o návykovú látku. Prípadné abstinenčné príznaky však majú pomerne ľahký priebeh. Trvajú tri až šesť dní a sú sprevádzané napríklad bolesťami hlavy, ktoré môžu prerásť až do migrén. Ďalej ospalosť, vyčerpanosť a nervozita.

Pokiaľ sa abstinenčným príznakom chcete vyhnúť, treba sa od kofeínu odpútať postupne. Každý deň znížiť množstvo vypitej kávy zhruba o polovicu šálky.

Kedy obmedziť príjem kofeínu?

Existujú situácie, kedy je potrebné príjem kofeínu obmedziť. V prvom rade je to v situácii, kedy prijímate viac než 300 mg kofeínu denne. Rovnako tak by ste mali znížiť konzumáciu kofeínu, pokiaľ máte problémy so zaspávaním alebo sa v noci často budíte. Kofeín sa totiž rozkladá v tele šesť a viac hodín a najkvalitnejší spánok je samozrejme vtedy, keď sa v tele táto látka vôbec nenachádza.

Obmedziť príjem kofeínu treba aj situácii, keď beriete niektorý typ liekov. Napríklad antibiotiká Ciprofloxacin (Cipro) a norfloxacin (Noroxin) spomaľujú vstrebávanie a vylučovanie kofeínu, čím môžu vyvolať jeho negatívne účinky.

Kofeín dokáže povzbudiť myseľ aj telo, no netreba to s jeho užívaním preháňať. Inak si môžete spôsobiť nemalé problémy. Takže aj v tomto prípade platí, že všetko s mierou.